ZIMNÉ ROZHODNUTIA A KVETY

Rozhodnutia nás sprevádzajú celým životom. V útlom detstve premýšľame nad tým, či vo voľnom čase budeme kočíkovať bábiky alebo sa hrať s Barbie a Kenom v ich novej obývačke. Neskôr si musíme zvoliť našu budúcu strednú alebo vysokú školu. V dospelosti zase hľadáme a rozhodujeme sa o novej práci, bývaní či celoživotnom partnerovi. V každej životnej etape nám naše aktuálne rozhodovanie príde ako najnáročnejšie. Bez ohľadu na to, či ide o banálnu alebo nesmierne dôležitú záležitosť. Občas by sme dokonca chceli, aby definitívny verdikt urobil niekto za nás. Akurát jediným rozdielom medzi detským a dospelým rozhodnutím je zodpovednosť. Tá sa narastajúcim vekom zväčšuje. Tak, ako sme sa v detstve o ňu čiastočne delili s rodičmi, v dospelosti „visí“ už len na nás. Ak sa rozhodneme ako dospelí ľudia zle, zodpovednosť za ďalší priebeh nesieme iba my. Nikto za nás totiž nemôže učiniť definitívne rozhodnutie. 
Mám pocit, že 25. rok je u mňa plný vážnych verdiktov. Začalo to na jeseň, pokračovalo v januári a po mojich narodeninách pribudli nové dilemy a otázky. Postupne začínam chápať, prečo mi mnohí pri gratuláciách hovorili: „priprav sa, tento vek je prelomový.“ Mali pravdu. A netýka sa to len svadby. Každopádne, aj keď som veľmi nerozhodný človek a veľakrát sa pristihnem pri tom, že nad vecami dlho premýšľam, vždy považujem svoje rozhodnutie za správne. Podľa mňa neexistujú dobré a zlé životné verdikty napriek tomu, že niektoré z nich prinášajú negatívne dôsledky. Vždy ich považujem len za chvíľkovú situáciu. Aj tá totiž raz skončí a prídu opäť lepšie chvíle. Je už len na nás, či sa z nepriaznivého priebehu poučíme a posunieme ďalej.
Som veľmi vďačná za to, že u mňa sa vždy situácia vykrištalizovala sama a utvrdila ma v mojom plánovanom rozhodnutí. Aj keď uznávam, že tomu vždy predchádzajú dlhé hodiny premýšľania, ktoré skutočne nemám rada. Zhodou okolností aj zajtra musím oznámiť svoje definitívne rozhodnutie a verte mi, rodilo sa opäť ťažko. Ale akonáhle som sa ním začala veľmi zaoberať a vyhodnocovať, či urobiť tak alebo inak, dala som si pauzu a opäť sa všetko „utriaslo“ tak, že presne viem, čo zajtra povedať. Hoci sa pri ňom musím vzdať niečoho, čo mám rada, už teraz viem, že toto rozhodnutie prinesie nové možnosti a pozitívne zmeny.
Ešteže blogovanie mi v týchto dňoch neprináša toľko dilem. Napriek tomu, že občas je celkom náročné rozhodnúť sa, či odmietnuť alebo vziať niektorú zo spoluprác. K tým príjemnejším verdiktom patrí určite aj voľba toho, čo na seba. Hoci ani tá nie je vždy jednoduchá. V deň, keď sme fotili tento outfit, to u mňa vyhrala kombinácia ružovej so sivou. Veľmi som si toto farebné „kombo“ obľúbila a v zime ho nosím pomerne často. Podobne ako o sto šesť vrstvím, napríklad aj bundu pod kabát, ako ste naposledy mohli vidieť tomto článku.
Jedným z dnešných „doplnkov“ v outfite je kytica z Galérie Kvetín. Písala som vám o nej už v svadobnom denníku, pretože je pre mňa zoosobnením ideálnej zimnej kytice vhodnej na svadbu ale aj na Valentína. Takže, páni, ak riešite valentínskú dilemu, čo darovať vašej polovičke, takáto kytica s donáškou poteší každú ženu. Aj mňa, môj milý a drahý, budúci manžel Dominik! :)

Mimochodom, ak si momentálne lámete hlavu nad akýmkoľvek rozhodnutím, nesilte to a oddýchnite si od toho. Hlavne sa však nezabúdajte usmievať a myslieť pozitívne.

FOTO: Dominik Babušík






kytica - GALÉRIA KVETÍN // sukňa - DRESSLILY // tričko, šál - ORSAY // bunda - SHEIN // topánky - TOPANKOVO //klobúk - SIX // kabát - ZAFUL 

6 komentárov:

  1. Keby som mala vyjadriť moje momentálne pocity a stav posledných dvoch mesiacov, sú to tieto riadky. V apríli budem oslavovať dvadsať rokov. Dvadsiaty piaty rok je možno prelomový, uvidím o tých päť rokov, ale myslím si, že aj dvadsiaty rok je určitým míľnikom. Predsa len, už nie je človek násťročný a vstupuje do novej desaťročnice. Pre mňa ako pomerne slabú povahu, čo sa týka veľkých zmien, bolo pomerne stresujúce rozhodnutie ohľadom ukončenia vysokej školy. Svoje robí aj fakt, že nikdy som na ňu nechcela ísť. Spoznala som nových ľudí ale po čase som si uvedomila, že škola mi viac berie než dáva, z čoho mi prišli aj zdravotné problémy. Stres robí svoje. Takže, aby som ukončila svoju dlhočizný komentár, máš pravdu. Rozhodnutia robíme v každej etape života, či už menej alebo viac vážne.
    K outfitu iba toľko, že je neskutočne krásny.

    IVANNA/IVANXNA.BLOGSPOT.SK

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. veľmi pekne si to napísala, ďakujem ti za komentár a želám ti, nech sa ti všetko po tvojom rozhodnutí so školou v rámci 20. roku a tohto míľnika darí a vychádza podľa tovjich predstáv :)
      mimochodom, ďakujem za pochvalu k outfitu :)

      Odstrániť
  2. Odpovede
    1. ďakujem :) teším sa, že sa páči ;)

      Odstrániť